Dnešný deň sa opäť končí,
a tma prekonávame moje unavené oči.
Ešte bolo ráno keď chcel som v sile stať,
a už je tu chvíľa keď sa moje telo musí vzdať.
Posledne myšlienky dňa sú podobné ako včera,
či môj život nieje iba čierna diera,
ktorá hltá dni aj noci,
a nad rokmi ktoré letia nemam moci.
Ach áno prach som a na prach sa obrátim,
len či v tom prachu aj dušu nestratím.
Či bolo to dávno, keď ideali o živote sme mali,
a zlých vecí sa naozaj aj báli.
Odišlo to rokmi alebo som sa ja v rokoch stratil,
hľadal som cestu späť, no možno len som sa tak tváril.
Chlad s tmou prichádza a noc pokrýva lesy,
moje myšlienky s unavou nechávam pre psi,
opúšťam bdelosť už nemám žiadnu reč,
a zaspavam s pocitom že dnešný deň je navždy preč.