Tvor z mäsa a kostí si,
Vytvor z dákej milosti,
Dostal si toľko možností,
A predsa nemáš cestu k večnosti.
Keď máš veľa chceš ešte viac,
O márnostiach tvojich nehovoriac,
Za bohatstvo všetko dáš,
Aj diablovi dušu zapredáš.
Pôžitky tela priehrštím užívaš,
Seba čím viac ukájaš,
Z núdze sa ti stáva čnosť,
A to len diablovi pre radosť.
Nectíš si toho kto ťa vychoval,
Za detstvo si nikomu neďakoval,
Na starobu si sa im vykašlal,
V pohodlí si sa na to usmieval.
Nôž od krvi v rukách držíš,
Praskli ti nervy tak to vraj musíš,
Posledný výdych zo studenej tváre,
Skončil sa život, bol si vraj v práve.
Stvoriteľ smutne len hľadí z neba,
Ako človek zabíja človeka,
Rozmýšľa prečo je tomu vlastne tak,
Prečo stvoril bezduchého vykradnutého človeka.