Boli raz tri prasiatka. Kvik, Pig a Chroch. Keď vyrástli, vybehli z chlieva a poď ho k lesu. Tam uvideli nádhernú lúku. – Tu si postavíme domčeky, – riekol Kvik. A začal zbierať suché konáre. Pig a Chroch išli ďalej.
V strede lúky stála kopa sena. Pig si ju obzerala a hup! Už bola v nej.
– Tu budem bývať ja, – rozhodla sa.
Chroch na sestričku chvíľku pozeral, potom sa pobral na koniec lúky. Tam stála vysočizná skala.
Pod ňou boli naváľané kopy kamenia.
– Tu si postavím domček ja, – pomyslel si a pustil sa do majstrovania chalúpky.
Najskôr rypáčikom vyhĺbil základy. Vtedy už Kvikova chalúpka z dreva stála a Pig na domčeku zo sena dokončovala strechu.
- Akosi dlho staviaš, – posmievali sa mu. Ale Chroch nepočúval. Mal plné ruky práce s miešaním malty. Do večera však bol hotový aj on.Na druhý deň išiel okolo hladný vlk.- Ňuchám, ňuchám dobré mäsko, – zamrmlal si pod nos. Prišiel k prvému domčeku z dreva a volá: – Prasiatko, otvor. Nech ťa zjem!
Ale prasiatko neotvorilo.
Vlk sa nadýchol.
– Fúúúú, – fúkol a chalúpka sa rozpadla.
Kvik rýchlo vyskočil von a utekal preč, aby sa skryl v domčeku sestričky.
Vlk pomaly kráčal za ním.
Pred chalúpkou zo sena volá: – Prasiatka, otvorte. Nech vás zjem!
Nadýchol sa.
– Fúúúú, – fúkol tak silno, až chalúpku odfúklo.
Kvik a Pig rýchlo utekali do domčeka z kameňa. Chroch za nimi zamkol dvere a čakali. Hladný vlk pomaly prišiel k domčeku. Fúka, fúka, ale dom sa ani nehne. Vlk do neho búcha labami, ale domček je pevný ako skala.
No to už sa vlk veľmi hnevá a tuho húta, akoby sa dostal dnu. Odrazu si všimne na streche komín.
– To je ono! Vleziem tam komínom!
Rozbehne sa, vyskočí na strechu. A šup do komína!
Kvik a Pig sa od strachu trasú, že ich vlk naisto zožerie. Ale Chroch sa smeje. Zapáli drevo v kozube a z komína sa ozve: – Aúúúú!
Vlkovi horí chvost. Z komína vystrelil ako raketa. A už aj páli k potoku, aby si ho schladil vo vode.
- To máš trest, – kričí za ním Chroch. – Za to, že si nás chcel zjesť.Vlk ostal hladný. Na prasiatka si už nikdy netrúfol.